Ako si vybrať turistickú výbavu na hory a na dlhé túry

Už viac ako 10 rokov cestujem po svete a najmä po horách. Vyskúšal som množstvo výbavy a v priebehu posledných rokov sa snažím výbavu čo najviac odľahčovať. Dnes mi príde šialené, že zo základnej výbavy v roku 2011 som dal dole 8 kíl a stále mám všetko čo potrebujem. Na PCT moja výbava vážila cca 10 kíl, a i to som bol nad priemerom väčšiny ľudí. Ako to? Foťák + 2 objektívy + powerbanka vážili 2 kilá… Niektorí extrémisti, ktorým musela byť v noci zima, sa zmestia aj do 4 kíl! Samozrejme, všetko sú údaje bez jedla a vody a iba čistá váha, ktorá je v batohu.

V článku sa dozviete o mojich skúsenostiach, informáciach o tom, akú výbavu som používal, aktuálne používam, o čom uvažujem a tiež, čo používajú hikeri na Pacifickej hrebeňovke v USA podľa prieskumu z roku 2019 a 2020 (treba myslieť na to, že niektoré veci sú lacnejšie v USA a 529 z 845 ľudí z prieskumu v roku 2019 + 486 z 786 ľudí v 2020 (ktorí nešli kvôli korone) sú z USA. Kto ide na PCT, tak na 99% je ultraľahký. Písať budem iba o výbave a značkách, s ktorými mám osobnú skúsenosť. Článok bude pravidelne aktualizovaný – posledná úprava 3.11.2023.

Od ťažkého až po ultraľahký stan

• Do Južnej Ameriky v roku 2008 som išiel bez stanu. Predtým som nikdy sám nestanoval. V Čile som pochopil, že ak chcem ísť na turistiku, musím si nejaký kúpiť. V Puerte Montt som mal na výber asi len z dvoch stanov. To bolo všetko, čo tam vtedy, mimo sezóny, v dvoch obchodoch mali. Jeden čierny neznačkový stan, ktorý vnútri nemal žiadnu sieťku, alebo oranžový Marmot Earlylight 2L. Dobre mi slúžil dlhých sedem rokov. Vážil 2,5 kila.
• Práve pred cestou do Indonézie v roku 2015 som investoval. Kúpil som MSR Hubba Hubba NX pre 2 osoby, ktorý som prvýkrát videl práve v Patagónii. Lepší, vnútri priestrannejší a váži iba 1,5 kg. Rovnako ako Marmot však na mokrom podlaží zospodu navlhne. V tomto doposiaľ nemal konkurenciu 30 dolárový stan z Wallmartu, ktorý mal zo spodu taký igelit, že cez to neprešlo nič. Ale ten vážil cez 3 kilá a to ani druhá vrstva nebola pevná :).
• PCT som začal s MSR-kom. Po 3 mesiacoch, keď som skončil šliapať na snehu, tak som vymenil za Six Moon Designs Gatewood Cape (318 gramov bez trekovej paličky a kolíkov), ku ktorému som si potom dokúpil moskytiéru Sea to Summit – Nano Mosquito Net Pyramid (98 gramov). Áno, ďalšie kilo dole. A áno, je to taká sranda, do ktorej keď človek kopne, tak asi spadne :). Videl som to u jedného chalana a bol mega spokojný. Meriam o pol hlavy viac ako on, 183 cm, a tak sa dotýkam steny buď pri hlave alebo nohách, ale na prežitie a aj na kanadské Rockies to stačilo. Ísť s váhou dole bolo veľmi dôležité, lebo keď človek šliape tisícky kilometrov, tak každý gram je dôležitý. V USA však dosť málo prší, v Kalifornií takmer vôbec. A áno, nemá to žiadnu podlahu. Na zem som si pod karimatku dával tenký tyvek – stavbársku celtu. Aby som ju náhodou neprederavil.
• Domov som si z USA priniesol darček. Asi najdrahšiu vec z outdoorovej výbavy, akú som si kedy kúpil. Rozmýšlal som medzi Zpack Duplex alebo HMG. Pre HMG rozhodlo, že je z tvrdšieho materiálu a tak verím, že vydrží viac. S HMG Dirigo 2 som zatiaľ behal iba po Slovensku, ale už som aj spal na snehu. A ráno bola karimatka zospodu suchá. Je pre dve osoby a váži 794 gramov (kolíky majú ďalších 145 gramov). Ako konštrukcia sa používajú 2 turistické paličky. Prvé kusy vyrobili iba počas roka 2019.
• V lete 2022 sa už mal na HMG stane malé dierky a najmä sa mi kazil zips. Niekedy som musel zipsovať 4x, kým som dobre zavrel. A tak som prešiel na Gossamear Gear The Two, Je ľahší – má iba 667 gramov, materiál je tenší a je oveľa oveľa priestrannejší – kým HMG malo palice hore blízko seba, Gossamear Gear ich má vo vzduchu ešte ďalej ako na zemi, a tak je v stane veľmi veľa miesta. Nosil som jednu rezervnú palicu pre prípad, že by sa mi jedna zlomila. Po sezóne som pridal do výbavy aj paličky na stan, ktoré boli v USA vypredané, a tak nebudem nosiť extra turistickú palicu.
• Na jeseň 2022 som do výbavy pridal aj stan od Big Agnes s konštrukciou, ktorý plánujem používať v regiónoch, kde sú kamene a nie je jednoduché zapichnúť kolíky, a tak stan s vlastnou konštrukciou, ktorý vie stáť kdekoľvek, bude vhodnejšia voľba. Síce jeden chalan mi v Kanade ukazoval, ako sa s pomocou kameňov dá aj tarptent postaviť stabilne, toto bude isto stabilnejšie. Som zvedavý, ako si opäť budem zvykať na stavania stanu s konštrukciou. Keď si človek zvykne na jednoduché paličky, s nimi ide všetko ľahšie a rýchlejšie.
• Počas leta 2024 som si na prechod Pyrenejí zobral iba vrchnú časť Durston X-Mid 2, ktorá váži 580 gramov. To som mal iba napichnuté na paličkách a držalo to úžasne. Aj s vnútrom (aj to niekedy vyskúšam) má iba o 1005 gramov. Počas túry som stretol aj Francúza, ktorý mal ten istý stan, ale z dyneemy (X-Mid Pro 2+), ktorý aj s vnútrom váži iba 550 gramov. Ale teda aj cenovka je pekne vysoká :).
• Značiek a kvalitných stanov je veľa. Stačí si vybrať. Stránok a diskusii o tom, aký je najlepší stan na Pacifickú hrebeňovku (PCT) alebo Continental Divide Trail (CDT), teda dlhé túry v USA, je neúrekom. Malý tip: Ak chcete ľahšiu výbavu, hľadajte čo nosia ľudia na CDT. Ak pohodlnejšiu, tak PCT (to je často pre ľudí prvá dlhá túra).

Ako som si vyberal správne batohy na dlhé cesty

• Hlavné odporúčanie pre začínajúcich cestovateľov do sveta – buď vždy schopný zbaliť úplne všetky svoje veci do jedného batohu. Ak nejdeš len na dlhú túru, tak je dobré v ňom mať malý príručný (napr. aj v Decathlone majú za pár eur 10 a 20 litrové batohy čo vážia pár gramov). Cestovať s dvoma ruksakmi a mať jeden na hrudi považujem za šialené. Verím, že tá doba je už za nami. Napríklad aj keď som išiel 200 km naprieč Pamírom so všetkým (v roku 2011), vrátane jedla na 10 dní, tak som si bol schopný pripevniť malý ruksak na veľký ruksak tak, že síce bol malý ruksak na veľkom nad úrovňou mojej hlavy, ale všetko som mal na chrbte. 
• Od roku 1999 som 13 rokov používal ruksak Treksport Tatran 80. Starý dobrý vyrobený na Slovensku. Precestoval so mnou Južnú Ameriku i Áziu. Práve cez 1600 km na turistike v Ázii mi ukázalo, že už by to chcelo niečo nové. V Uzbekistane i Kirgizsku bol niekoľkokrát prešívaný. Vydržal toho veľa.
• V roku 2013 som vymenil za Bergans Trollhetta 75l. Musím povedať, že hneď som cítil obrovský rozdiel. Ruksak s lepším chrbtovým systémom som dovtedy na sebe nemal. Na túrach je to úplne iný level. 
• Ešte v Kirgizsku v roku 2011 som stretol chalana, ktorý mal výbavu premakane ultraľahkú a jeho batoh aj s nafukovacím kajakom vážil menej ako môj. Výbavu som začal výrazne odľahčovať v roku 2018, aj vďaka spolupráci s outdoorline.sk, ktorý je jediný ultraľahký obchod na Slovensku. Od roku 2018 mám HMG – Hyperlight Mountain Gear 4400 Porter. I keď to vyzerá ako vrece, tak kým Tatran a aj Bergans vážili 2,5 kila, tak tento má iba 1065 gramov. Ako pozerám, tak model v roku 2020 má o pár gramov viac. I keď nemá chrbtový systém, tak sedí mi ako uliaty a fakt je mega. Prešiel som v ňom takmer 4000 km v USA a Kanade, a tento model som si zvolil preto, že z boku naň pripevním aj splitboard aj skialpy. Odvtedy už majú aj model presne na to.
• Po túrach v Kolumbii, Mexiku, Guatemale a Colorado traile bol môj batoh tesne pred rozpadnutím. Najskôr som si kúpil Mountainsmith Zerk 40, ktorý bol predsa len na mňa trochu primalý. Aj s fotovýbavou a jedlom na 4 dni ma zaťažoval viac a bedrový pás má viac na okrasu ako na funkčnosť. Vrelo ho odporúčam na jednodenné túry, alebo ak nefotíte. Nemá totiž ani popruh, kam by sa dal upevniť PeakDesign držiak na fotoaparát. Jedinou možnosťou bolo na bedrovom páse. Vyššie, takmer na ramene, to nebolo po pár dňoch príjemné.
• Po týždni na Aljaške (leto 2021) mi prišiel Gossamer Gear Mariposa 60. O ňom mi hovoril aj Matúš Lašan, ktorý s ním prešiel celý Nový Zélend a takmer celú Patagóniu. Pre mňa výtanou zmenou boli veľké bočné vačky na bedrách, bočné priehradky na fľaše ako aj priehradka na zadnej strane batohu. Zatiaľ som veľmi spokojný a som zvedavý, ako dlho mi vydrží :).
• Na konci cesty v roku 2022 som pridal do výbavy aj Gossamear Gear Vagabond Jet, ktorý mi úžasne sedel s notebookom a elektronikou do lietadla.
• V roku 2023 bol už Gossamer Gear zničený, a tak som sa vrátil k HMG, tentokrát k modelu Junction 3400 Black L, s ktorým som veľmi spokojný (čierna farba je z hrubšieho materiálu a vydrží viac ako biely).
• PCT hikeri v roku 2019 (prieskum vzorka: 259 ľudí): Osprey 82 ľudí, Zpacks 36, ULA 34, HMG 25, Gossamer Gear 22, Granite Gear 12
• PCT hikeri v roku 2020 (vzorka 172 ľudí): Osprey 69, Zpack 32, ULA 21, HMG 14
• Počul som, že batohy Osprey majú celoživotnú záruku a aj vymenia zničený za nový. Neviem však či len v USA alebo všade vo svete. ZPack má zaujímavé veci, ale predáva ich iba cez seba, a tak ak si ich chce človek objednať do Európy, tak musí k tomu prirátať aj clo a ich servis vraj nie je tak dobrý ako HMG či Gossamear Gear. 

Moje spacáky v turistickej výbave

• Takmer vždy kupoval som v zahraničí. Prvý som si kúpil ešte v 2004 v USA. Bol to North Face s extrémom do -18 stupňov, z dutých vlákien. Prvý rok som ho mal doma zabalený v obale. Až neskôr som zistil, že to je zlé a spacák by mal dýchať. Taktiež pre začiatočníkov je užitočná rada, že spacák netreba skladať či rolovať, ale vždy do toho vreca pre spacáky jednoducho narvať. Aby vlákna alebo perie nebolo uložené vždy rovnako, ale aby vydržalo dlhšie. Druhý a tretí spacák som kúpil v Nepále, keď som si hľadal nové vibramy. Keď som v Kathmandu videl používaný 1,5-kilogramový spacák z peria za 20 eur, neváhal som. Áno, bol používaný. A rovnako aj kilový perový spacák za 40 eur, ktorý som našiel v Pokhare. Ešteže som stretol kamoša, ktorý poznal ľudí, ktorí mi časť batožiny zobrali domov. 🙂 Stačilo len doma dať do čistiarne a slúžia dobre. 
• Do nového spacáku som išiel až v roku 2018 pred cestou do Pakistanu a Indie. Vybral som si Cumulus Panyam 600, s ktorým išiel aj Milo Daníšek Pacifickú hrebeňovku v roku 2017 a ja som ho mal tiež celú PCT v roku 2019. Nemal som problém ani keď som spal na snehu, len keď bolo horúco, tak som ho používal ako deku. Niektorí hikeri si aj posielali a vymieňali spacáky kvôli váhe. Okrem tohto zimného čoskoro pridám do výbavy aj niečo ľahšie, na turistiku v lete. 
• V lete 2021 som pridal do výbavy quilt Katabatic Gear 22 Flex (900 goose down, water resistant). Čo to je? Je to ako spacák, ale na spodnej časti (tam kde spíte), má výrez a nemá kapucňu. Dlho som váhal, či do toho ísť, alebo nie, ale po mesiaci ho neviem vynachváliť. Ušetril mi niekoľko stoviek gramov výbavy (644 gramov namiesto 950 gramov) a pritom je teplý a úžasný. Vonku aj mrzlo (v stane nie, voda mi nezamrzla), ale ani som nemusel používať šnúrky, vďaka ktorým sa dá priviazať okolo karimatky. Úžasná vec, ktorá ma z novej výbavy najviac potešíla. Mal som ho aj celý rok 2022 a vrelo odporúčam. Od Katabatic mám aj bivak Bristlecone, ktorý má iba 220 gramov. Keď ho poriadne otestujem, napíšem.
• PCT hikeri v roku 2019 (vzorka 220): Enlightened Equipment 104, Western Mountaineering 16, Marmot 15, REI 15, Zpack 14, Cumulus 11
• PCT hikeri v roku 2020 (vzorka 150): Enlightened Equipment 43, Western Mountaineering 23, REI 17, Zpack 13, Cumulus 13
• V roku 2019 na PCT veľa ľudí preskočilo Sierru v snehu. A kto ju išiel, tak väčšina mala tenšie spacáky a myslím, že im musela byť zima. Podľa mňa na spacáku by človek nemal šetriť.

Karimatka je veľmi dôležitá najmä v zime a na snehu

• Prvú nafukovaciu karimatku som si kúpil ešte v USA v 2004. Druhú v Čile, keď mi v Uruguaji takú hrubšiu penovú rozhryzol pes. Klasická Thermarest ProLite nafukovačka mi vydržala dlhých 8 rokov, až kým sa mi začala robiť bublina. Po dvoch rokoch sa mi to isté stalo s nafukovačkou Trimm Lullaby. Pri oboch prípadoch som síce stanoval pod stromom a asi som zabudol otvoriť ventil karimatky. Síce to zvyknem, tak iné vysvetlenie nemám. Najdôležitejším faktorom na výbere karimatky R-Value, teda tepelná izolácia. Čiže záleží, ako veľmi izolovaný od zeme chceš byť. Pekné porovnanie je na tejto stránke. Čiže keď mal niekto na PCT penovú thermarestku s R-Value 2,6, tak predpokladám, že im bola aj odspodu zima. Pričom Xtherma má R-Value 6.9, izoluje oveľa lepšie a ako som pozeral jedno video, tak uprostred je ešte delená a človek svojou teplotou sa vyhrieva. Samozrejme, je aj drahšia.
• Posledné roky mám karimatku Thermarest NeoAir Xtherm (435 gramov). Odporučili mi ju kamoši a fakt je nenormálne ľahká a úžasná. Themarest vymyslel už aj karimatku rady Uberlight, ktorá je ešte ľahšia. Na konci PCT som na nej mal zo zničenia niekoľko miniatúrnych dierok. Tri som zalepil, ale i tak mi vždy do rána takmer vyfučala. Následne som ju dal do servisu a namiesto záplat mi ju vymenili za novú. Pavlovi, ktorý prešiel PCT a aj CDT, už ju vymenili dvakrát. Má totiž celoživotnú garanciu – teda ak neurobíte nejakú hlúposť.
• PCT hikeri v roku 2019 (vzorka 235): Therm-a-rest Neoair Xlite 88, Therm-a-rest Z-Lite Sol Reg 31, Therm-a-rest Neoair Xtherm 23, Big Agnes 18
• PCT hikeri v roku 2020 (vzorka 179): Therm-a-rest Neoair Xlite 69, Therm-a-rest Z-Lite Sol Reg 24, Therm-a-rest Neoair Xtherm 21, Sea to Summit 17

Sú lepšie boty alebo tenisky na dlhú turistiku?

Celé boty

• V Južnej Amerike som mal skôr trekové ako na backpacking. Značku si už nepamätám, ale po 800 km na túrach som podrážku totálne vydral, až takmer žiadna nebola.
• Od roku 2010 som mal Lowa Tibet, ktoré mi odporučil Mišo z Treklandu. Boli fakt úžasné a vydržali všetky tie kamenisté a ľadovcové túry v Strednej Ázii. Zničil som ich až v Nepále po prvej túre. Vtedy sa mi na jednej urobila na špičke taká diera, že aj pijavica tadiaľ prešla a sa mi zakusla do palca. Podrážka však bola úplne super.
• V Nepále som si pred druhou túrou kúpil Salewy, ktorých model som ani na internete nenašiel. Sú kvalitné, ale Lowa Tibet sa mi ľúbila viac (len ju tam nemali) a tak už ich mám opäť. Ak chcete niečo na túry s ťažkým ruksakom, tak odporúčam.
• V lete 2015-2016 som testoval a skúšal na horách celé boty a aj tenisky. A ako skúšam, celé boty dávam na nohy čoraz menej a menej. Aktuálne vibrami používam asi len keď je v Bratislave zima a sneh. Možno to bude znieť šialeno, ale aj 5 týždňov v snehu na PCT sme išli (95% ľudí) v teniskách. Prečo? Sú oveľa ľahšie, človek prejde ďalej a rýchlo sa vysušia. Dokonca sú aj štúdie, podľa ktorých kilo navyše v topánkach je ako 5 kíl v batohu.

Tenisky

• Na túru cez Rilu a Pirin v Bulharsku som zobral Salomon Speedcross 3. Na moje prekvapenie aj s batohom všetko išlo v pohode. Ešte ich mám a občas sa v nich prebehnem, ale od PCT si kupujem tenisky o jedno číslo väčšie. Aby mi prsty aj pri klesaní nenarážali na špičku.
• PCT som začal v rovnakých teniskách ako Milo na PCT v 2017, teda LaSportiva Akasha. Super bota. S prvým párom som prešiel okolo 1400 km a veru, pruženie už nebolo žiadne a aj diery boli. V Bishope som kúpil v sekáči nejaké Mammuty, tretie boli opäť Akashe. Štvrté som skúsil Altra Lone Peak 4, ktoré sú zero drop – čiže bez vyvíšenej päty a veľa ľudí si ich pochvaluje. A sú naozaj ako papučky. Na Slovensku ich pozná málo ľudí. Posledné roky striedam LaSportivy s Altrami (podľa toho čo kde majú a ceny).
• V roku 2022 som striedal topánky podľa toho, čo sa dalo kde v Južnej, Strednej a Severnej Amerike zohnať. Okrem dvoch párov LaSportive som mal aj dvoje Salomony a boli tiež dobré.
• V lete 2024 som mal v Pyrenejách Altra Olympus 5 black, ktoré vydržia viac ako model Lone Peak. A pritom pocit, keď ich máte na nohe je úplne iný. Lone Peak je stále asi najpohodlnejšia topánka, akú som mal, ale na skalnaté terény je lepšie niečo, čo vydrží viac.
• Keďže všetci na PCT majú tenisky, tak v roku 2019 PCT začali ľudia s (na vzorke 217 ľudí): Altra 113, Merrel 26, Salomon 25, LaSportiva 14, Brooks 13
• PCT hikeri v roku 2020 (vzorka 176): Altra 104, Salomon 20, Merrel 17, Hoka 12

Sandále

• Počas ciest na miesta, kde je teplo, si beriem aj sandále. Ale napríklad na PCT som mal vždy iba obuv, ktorú som mal na nohách. Na prezutie som nemal nič. Keď som zničil, tak som si kúpil v meste nové, alebo v meste, ktoré predchádzalo ďalšiemu, som si o 7-14 dní vopred objednal nové. Zo sandál mi najdlhšie vydržali staré adidasy ešte z čias strednej školy. Vtedy možno robili veci ešte kvalitnejšie. Medzitým som vystriedal Keeny (vydržali so mnou Južnú Ameriku) i Tevy. S oboma som bol spokojný, ale zničil som ich na moje pomery dosť rýchlo. Aktuálne mám Tevy, pretože vážia o 150 gramov menej ako Tevy, ale na sandále expoert nie som. Na PCT som však videl babu, ktorá išla celý trail v sandáloch. Netuším aký to bol model, alé také som predtým nevidel. Cez sneh však nešla..

Turistické paličky

• Za život som zničil aspoň aspoň desať párov. Skúšal som veľa značiek, ale najdlšie mi vydržali Fizan Compact 4, ktoré som mal aj v USA. Hroty som menil niekoľkokrát, jednu som aj zlomil, druhú celkom zničil, ale už mám rovnaké nové. Sú extra ľahké a 4 dielne, čiže sa zmestia aj dovnútra batohu. Existujú však aj ľahšie a aj drahšie, ale tieto mi stačia.

Berieš na túry aj varič alebo iba suchá strava?

• V Strednej Ázií a v Nepále v roku 2011-2012 som mal so sebou aj termosku. Primus je dobrá voľba. Dnes už však termosku nenosím, je ťažká.
• Do Indonézie som si bral Nalgene fľašu na vodu, ale jednou z prvých vecí, ktoré som si čítal pred PCT je, že Nalgene flaše sú tiež zbytočne ťažké :). Takže áno, jednuchá plastová fľaša je najľahšia. V USA som mal aj 2 vodné vaky od Evernew, ale časom som oba zničil.
• Kým v rokoch 2011-2012 som aj v Indii pil vodu ako domáci, raz mesačne som mal hnačky a domov som si priniesol jednobunkovca, ktorý až na tretiu várku antibiotík dal pokoj, tak už beriem so sebou aj filter. V Indonézii mi úžasne filtrovala vodu fľaša Seychelle. Pred Pakistanom v roku 2018 som prešiel na Sawyer Mini. Po dvoch mesiacoch som už nemal trpezlivost a prešiel som na rýchlejší Sawyer Squeeze. Prefiltruje všetko hneď.
• Ešus som mal roky 1,4 i 2,1 litrový od Primusu (väčšinou nosím ten menší) a pred PCT som prešiel na EVERNEW Ti Non-Stick Pot 900, ktorý váži iba 143 gramov.
• Varič som mal roky Primus Miner, na PCT som si zobral 27 gramový BRS, ktorý mi však v polovici pokazil a tak som vymenil za MSR Pocket Rocket 2, aj keď má 105 gramov.
• Mám aj systém Jetboil flash, kde je varič a ešus v jednom, ale pre váhu 426 gramov som ho doposiaľ až tak veľmi nepoužíval. Jeho hlavnou výhodou by malo byť šetrenie plynu. Má dobrú ochranu proti ohňu a tak ho na zohriatie stačí menej.
• A to možno pre vás najšialenejšie – od roku 2015 cestujem iba s malou lyžico-vidličkou. Z predošlých ciest, kam som si vždy bral veľký nôž, som zistil, že ho nepotrebujem. Konzervy si kúpim také, kde je otvárak a keď je niečo, čo treba krájať (ako ananás, papája), tak poprosím domácich na trhu, alebo sa rozdelím s domácimi, u ktorých spím. Nôž sa vždy nejaký nájde. A nelozím na lanách, že by som potreboval v stave núdze.
• PCT hikeri v roku 2019 (vzorka 236): MSR Pocket Rocket 2 – 87, BRS UL-Titanium 36, bez variča* – 27, Jetboil MinoMo 9, Jetboil Flash 8
• *čiže úplne bez variča a iba na tuhej strave išlo. Predstav si, že si v malej nádobe (na to je v USA populárny obal zo zmrzliny Talenti) si 2-3 hodiny v studenej vode hrkáš kuskus, ryžu, cestoviny a ono to zmekne. Raz som skúšal, ale až tak chutné to veru nebolo. Aj tu však najväčší ultralight expoerti vedia ušetriť pár stoviek gramov.
• PCT hikeri v roku 2020 (vzorka 183): MSR Pocket Rocket 2 – 71, BRS UL-Titanium 34, bez variča 17, Soto Windmaster 17, Jetboil Flash 16

Čo jem na túrach

• Rozpis jedla na túru na ľadovec Južný Inylček v Kirgizsku, ktorú som si niesol v ruksaku (18 dní, cez 200 km, leto 2011)
  • Raňajky: 800g ovsených vločiek, 500g sušených hrozienok, 200g sušené marhule, 200g orechy, 500g cukor
  • Obed: 3 veľké kirgizské chleby, 1,45 kg nutelly (700+750g), 1kg jabĺčok
  • Večera: 4 instantné zemiakové kaše, 10 wifónov, 8 mrkiev, 2 cibule, 4 rajčiny, 800g cestovín, 2 konzervy tuniaka
  • Pitie: Čaje a citrón
  • Myslíte, že to stačilo? Nie. Ak by nebolo ruských horolezcov, ktorí úspešne vystúpili na Pik Pobeda a chystali sa odlet helikoptérou, a dali nám asi 5 kilogramov jedla vrátane 2 kilogramov zavareného mäsa, posledné dni by sme boli asi trošku hladní.
  • Veru, nebola to až taká sláva. I keď sú aj extrémnejší borci. Poznám chalana, ktorý chodí na bicykli po celom svete, aj skrz púšte a je schopný si za jedlo zobrať 100 wifóniek a to má na niekoľko týždňov. Alebo raz aj prezentovali chalani, čo na skladačkách išli okolo Islandu. Tiež boli na wifónkach. A to veru nie je žiadne lákadlo a ani labúžo. Je lepšie mať niečo lepšie.
• Okolo roku 2017 som istý čas na túry brával manu – prášok, ktorý zriedite s vodou a pijete. Je to plnohodnotná náhrada jedla (majú ju práškovú i už aj tekutú). Skúšal som ju najskôr doma, potom na 3 dňovú, 5 dňovú a neskôr aj 8 dňovú túru. Hlavou výhodou považujem: pri mane nemusím brať varič (je ľahká a ušetrím váhu), chutí dobre (konzistencia a chuť asi najbližšie by som prirovnal k palacinkovému cestu), dobre mi trávi (je ľahká a nikdy som necítil, že by mi bolo ťažko), nikdy som nepociťoval hlad (i keď odporúčajú tuším až 1,5 litra ak by som chcel piť iba manu – tak i keď som mal ráno 300 ml, poobede 450 ml, tak večer na konci dňa som mal stále energiu a žiadny hlad). Teda, vždy som manu ešte dopĺňal orieškami, sušeným ovocím alebo čokoládou. Čisto na mane som ešte nebol, lebo jedlo a ovocie mám príliš rád :). Ale beriem to ako výbornú náhradu stravy na túry, alebo aj do mesta či keď má človek limitovaný čas a chce zjesť niečo zmysluplné. A ešte nie som taký macher aby som si namiešal vlastný prášok. 
• Jedlo počas PCT (2019)
  • Raňajky: ovsenné vločky, hrozienka, oriešky, orechy a sušené ovcie, kakao (swiss miss), niekedy aj sušené mlieko
  • Snack:
    • sladkosti – snickers (tipujem cez 100), chocolate chips, občas rôzne oplátky
    • orechy, hrozienka
    • tortilly s nutellou, arašídovým maslom, medom, šunkou alebo syrom (rôzne varianty)
    • čipsy (mal som iba 2x – proste keď toľko šlapete, potrebujete energiu. Moje telo je však z vyknuté na cukor. Tuším však ,že čipsy majú rovnako kalórií ako tyčinky)
  • Varené jedlo:
    • vifónka (ale väčšinou bez toho sajrajtu)/sušené zemiakové pyré/kuskus s tuniakom alebo lososom (tuniaky a lososy majú v USA aj v ľahkých plastových baleniach, a tak nemusíte brať konzervy)
    • občas ryža, cestoviny, alebo neskôr často knorr ryžu a cestoviny s omáčkou
  • Ovocie a zeleninu som jedol vždy v mestách, keď som si doplňoval zásoby
• Aktuálne si na túrach pochutnávam na jedle Adventure Menu.
• Viac si môžeš prečítať aj v sérii rozhovorov: Strava a jedlo na cestách (viac rozhovorov tu)
• Ak idete na Aljašku, alebo do niektorých národných parkov v USA, tak je potrebné aj vrece na jedlo proti medveďom. V 2019 som niesol veľký bear kanister, ktorý váži kilo. V parkoch ako Yosemity je aj v dobe písania tohto článku stále povinný. V niektorých parkoch však postačuje ursack – vrece na jedlo proti medveďom spevnené kevlarom (aspoň myslím), ktoré medveď nie je schopný otvoriť. Môže po tom poskákať a urobiť z toho šťavu, ale neotvorí ho. A pritom váži iba 215 gramov!

Oblečenie

Spodná časť tela

Na PCT v USA som mal: 3 páry ponožiek, 2 spodné prádla (aj to je vraj o 1 kus viac ako reálne potrebuješ :), 1 krátke gate, 1 merino spodky, nepremokavé gate, malé navleky

Ponožky – Roky som mal rôžne ponožky. Dlho som miloval podkolienky Bridgedale, super sú aj merino od Begansu či Smartwool. Avšak nejako som si poslednú dobu obľúbil Darn Tough. Sedia úžasne a najmä majú radi PCT a diaľkových a všetkých hikerov. Majú celoživotnú zároku, a tak keď ich zničíte, v USA vám ich vymenia za nové. Dajú sa aj poslať poštou. Mám 4 páry, tak možno, keď ich všetky zničím, pošlem. Alebo ich podporím, keďže v USA mi ich vymenili. Samozrejme, pri výmene museli byť vyprané :).

Spodné prádlo – Postupne prechádzam z bavlny na merino. Čo vezmem, závisí však aj od počasia a teploty. Merino spodné prádlo mám od Devoldu a je super.

Spodky – Jednoznačne merino 🙂

Nohavice: Aktuálne nosím na hory ľahké Marmot nepremokavé gate, ktoré mám ešte z Južnej Ameriky. Čosoro však plánujem výmenu, lebo po 10 rokoch už nie sú také nepremokavé. Medzitým som nosil rôzne goráče, ale pre váhu už pôjdem do niečoho ľahkého. Keď splitboardujem, tak beriem snowboardové Burton AK, ktoré sú na traky a siahajú až vysoko na chrbát.

Horná časť tela

Na PCT v USA som mal: 2 bavlnené tričká Cestou necestou, 1 merino s dlhým rukávom, páperová bunda, ultraľahká nepremokavá bunda (Áno, a stačilo to. A páperku som mal na sebe väčšinou len v tábore. Počas šliapania iba pár hodín).

Tričká:  100 % merino tričká s krátkym rukávom a 150 gramážou som zničil vždy veľmi rýchlo, takže ich už beriem maximálne do mesta.

Merino prvá vrstva: Okrem krátkych tričiek dávam na seba iba merino. Pre gramáž 190-230 gramov mi najviac sedia merino tričká od Devoldu a Bergansu. Preferujem Devold s límcom a páči sa mi, že má predĺžený strih na zadku a lepšie chráni kríže.

Páperová bunda: Mám páperku Northland od Scandinavie v Poprade. Už roky a je super.

Bunda:

• V Ázií v rokoch 2011-12 som mal žltú Milletku. Má spevnené ramená, je z tvrdého goretexu a strečová po bokoch. Som s ňou veľmi spokojný. Váži však 678 gramov. A keď idem niekam na dlho, kde ju budem mať väčšinou v batohu, tak idem podľa váhy.
• Ďalšie roky som nosil a občas ma uvidíte aj v Klattermussen Algron. Je ľahšia (562 gramov), voľnejšia, cítim sa v nej naozaj úžasne. Aj kapucňa je lepšie riešená pre možnosť zababušenia sa. A je aj elegantná do mesta.
• Na PCT som však potreboval ešte viac odľahčiť. Absolútny extrém je asi 160 gramová HMG bunda, ktorá sa už asi ani nedá zohnať. Investovať 200-300€ do 200 gramovej bundy? Pavel, ktorý bol na PCT v roku 2017 mi hovoril o bunde Frog Toggs. Teda, jemu s Milom na PCT pršalo iba 2 hodiny za pol roka! Mne následne oveľa viac,a le mal pravdu v tom, že stačila. 200 gramová bunda za 20 dolárov! Jednu som zničil, teraz mám druhú. Časom však rátam, že si zoženiem aj niečo kvalitnejšie, čo sa na prípadnom prvom pichľavom kríku neroztrhá.

Rukavice – Roky som nosil hlavne rukavice z Bolívie. Vnútri teplá flisová vrstva, vonku vrstva, o ktorej povedal, že sú 70 % vodotesné. 🙂 Či preniknú iba 3 kvapky z 10, to netuším, ale v suchu sú riadne teplé. Na PCT som mal vnútro z rukavíc z Bolívie a vonkajšiu nepremokavú rukavicu od Borah Gear.

Druhá vrstva do mesta: Vzhľadom na váhu som viacero vecí začal nosiť iba v meste. I keď sú dobré a kvalitné, váha je váha. Mám veľmi rád Devold thermo jacket. Mal som to na sebe takmer 3 celé zimy. Je to úžasné, pohodlné a fakt paráda. Posledný rok som veľa nosil aj sveter od Black Hill Outdoor. Krásny a úžasný. Na túre by som sa však v ňom riadne zapotil. Ak však chcete niečo pekné a prírodné, tak vrelo odporúčam.

Hlava

Čiapok mám veľa, ale najradšej mám obojstrannú čiapku z trhu v La Paz, z Bolívie. Príde mi najteplejšia z tých, čo mám a najlepšie kryje uši. Poslednú dobu som vyskúšal aj merino čiapku od Bergans a veľmi milo som bol prekvapený. Je fakt mega :).

Fototechnika

• Asi od roku 2010 fotím na Nikon D90 s objektívmi Nikor 50 1.8 a Sigma 17-70 2.8-4.5. K Nikonu D90 som mal 3 baterky, takže viem urobiť 2500 fotografií bez potreby dobíjania.
• V roku 2018 som prešiel na Sony a6300 s objektívmi Nikkor 50 1.8, Nikkor 24 1.8 (ten už veľmi nenosím) a Nikkor 10-18. Mám 3 baterky, nosím 20.000 mAh powerbanku (možno aj menšia by mi stačila).
• V roku 2022 som do výbavy pridal GoPro Hero 10 a 20.000 mah powerbanku som vymenil za dve 10.000 powerbanky (pretože dve powerbanky dobijem rýchlejšie ako jednu).
• Z dlhodobého hľadiska uvažujem, či neprejsť na kvalitný telefón a nejakú gopro alebo 360 stupňovú kameru, čím by som ušetril ďalšie kilo. Tak fotí na horách väčšinou aj Patrik Paulínyi. Keďže však dávam fotky aj do fotobánk (napr. Shutterstock), tak zatiaľ ostávam pri bezzrkadlovke. Uvidím, čo budem nosiť o pár rokov.
• V roku 2024 som išiel na túru iba s telefónom Google Pixel 7a a s Insta 360 x3. Čo z toho bude, ešte sám uvidím.

Ďalšie veci

Kompas, čelovka, malá lekárnička, zubná kefka, kópia pasu a podobne…

Pokiaľ máte tipy na ďalšie užitočné či kvalitné veci, môžete písať do komentárov. Alebo ak si nosíte niečo iné, niečoho viac či menej, pokojne napíšte. Isto existuje kopec ďalších kvalitných značiek. Toto sú tie, ktoré som skúšal, som s nimi spokojný a rovnakú vec by som bral opäť.

Na pobavenie: Kamoška išla na cestu do JV Ázie a brala si do ruksaku žehličku na vlasy. Nechápal som. Ona to pochopila hneď v prvom hosteli v Thajsku, kde ju nechala. 🙂

Bonus: Pozrite si stránku Slováci na túrach, ktoré merajú cez 1000 kilometrov, kde aj niektorí ďalší Slováci uverejnili, akú majú výbavu.